GOREFEST boli vždy pojmom, či už vo svojich začiatkoch, či v čase svojej najväčšej slávy, alebo teraz, keď sa rozhodli vrátiť na scénu. Každým svojim albumom dokázali prekvapiť a nadchnúť, uvidíme, či o tomto trende bude možne hovoriť aj súvislosti s novinkou. Možno očakávania sú príliš vysoké a budeme sklamaní - možno však budeme prekvapení. Nedá sa robiť nič iné, ako čakať. No v každom prípade nemôžem povedať nič iné, ako: „Vitajte späť! S napätím čakáme, čo ste na nás prichystali.“ Aby sme si to čakanie trochu spestrili, tak som sa rozhodol GOREFEST vyspovedať. O minulosti, súčasnosti, ale aj o budúcnosti som sa porozprával s gitaristom Frankom.

Čo bolo impulzom na obnovenie GOREFEST? Bolo ťažké presvedčiť členov, aby znovu začali s hraním v kapele? Skús k tomuto procesu a jeho časovej postupnosti povedať čosi viac.

Bolo to asi pred rokom a pol, keď sme sa my štyria opäť zišli v jednej miestnosti. Mali sme prebrať znovuvydanie našich starých vecí, ktoré nám ponúkli Transmission Records. Len sme tak sedeli, popíjali nejaké pivá a debatili o starých dobrých časoch, bola to dosť sranda. Nakoniec sme sa rozhodli dať sa dokopy a zahrať si nejaké staré veci, len pre ten pocit. Nebavili sme sa o reunione, akurát sme si zadžemovali pár skladieb. Stretnutia boli fakt vydarené, dokonca sme začali robiť nejaké novinky a dá sa povedať, že takto sa to začalo nabaľovať. Nikoho nebolo treba extra presviedčať, všetko išlo prirodzene, tak sme sa znovu pustili do hrania.

Čo ste robili v časoch, keď GOREFEST nefungoval? Hral niekto zo zostavy v nejakej inej kapele, alebo ste s hraním prestali a našli ste si normálne zamestnania? Z čoho žijete v súčasnosti, pracujete, alebo je teraz vašou prioritou GOREFEST?

Všetci sme sa pobrali vlastnými cestami. Ja som spolu s pár kamošmi dal dokopy skupinu THE HOLLOW MEN, tam išlo o hudbu v štýle FOO FIGHTERS/HÜSKER DÜ, niečo ako ťažký, na gitarách postavený rock. Bolo to fakt dobré. JC sa venoval elektro-popovému projektu COLD POPCULTURE. Boudewijn študoval klasickú gitaru a štúdium úspešne ukončil. Ed má za sebou kopu štúdiových nahrávaní, v prvom rade samozrejme AYREON a STAR ONE. Boud a Ed mali skvelú kapelu LIVE & DANGEROUS, v ktorej hrali skladby od Thin Lizzy. Aj to ich inšpirovalo k tomu, aby sme sa opäť dali dokopy. Pokiaľ ide o zamestnania, je to rôzne. Ed pracuje v obchodnej spoločnosti, Boud učí hru na gitaru, JC pracuje pre najväčšieho holandského promotéra Mojo a ja robím v malom klube v meste, kde bývam, mám tam na starosti hudbu a filmové projekcie. V súčasnosti sa všetci stále venujeme práci. Každý z nás už je po tridsiatke a potrebujeme nejaké stabilné príjmy na normálnu existenciu. Ak by sme to hodili za hlavu, budúcnosť by bola príliš neistá.

Prvýkrát a dosiaľ naposledy som vás naživo videl v Žiline, kde ste predskakovali JUDAS PRIEST. Musím povedať, že som bol dosť sklamaný, nie preto, že by ste hrali zle (to vôbec nie...), ale váš set bol príliš krátky a hrali ste len nové skladby. Ako to turné vidíte dnes? Bola to šanca, aby ste sa stali známejšími pre širšie metalové publikum, ale neviem, či sa ten cieľ vôbec podarilo dosiahnuť.

Je mi ľúto, že si bol sklamaný. Uvedomovali sme si, že publikum JUDAS PRIEST o nás zrejme v živote nepočulo, teda sme mohli hrať hlavne materiál z albumu „Chapter 13“, s ktorým sme tak či tak boli na turné. Myslím, že máš pravdu v tom, ak vravíš, že veci fungovali trochu inak, ako sme si predstavovali, ale tak či tak, toto je vždy riziko, ktoré vedome podstupuješ. Nikdy sme si nevyberali ľahkú cestu, myslím totiž, že taký prístup býva občas kontraproduktívny (smiech)!

Kapelu ste stopli krátko po turné s JUDAS PRIEST, z akého dôvodu? Bola hlavným impulzom klesajúca predajnosť albumov, alebo v tom bola nejaká iná príčina?

Išlo o kombináciu rozdielnych faktorov. Predajnosť bola len okrajovou záležitosťou. S tou sa to aj tak ťahalo roky a nestopla nás. Skrátka sme už neboli tí najväčší priatelia. Hudobne sme si vtedy navzájom povedali všetko, čo sme povedať chceli a pri čerpaní inšpirácie sme sa takpovediac dostali na dno súdka. Skupina bola na konci, tak sme skončili.

No som rád, že ten koniec sa neukázal ako definitívny. Povedz nám niečo o „La Muerte“, čo od tohto albumu môžeme očakávať? Budete pokračovať v tom, čo ste hrali na „Chapter 13“ alebo „Soul Survivor“, či sa snáď inšpirujete ešte hlbšou minulosťou? Alebo máme byť pripravení na úplne odlišné hudobné smerovanie?

GOREFEST bol vždy o naozaj ťažkých, podladených gitarách a silových bicích, nezáleží teraz na tom, o ktorom albume sa budeme baviť. Pri tomto novom sme odstránili rockové a bluesové prímesi v záujme návratu k totálnemu metalu. Myslím, že mnoho ľudí bude prekvapených. (No minimálne ja už som... Dúfam, že po vypočutí budem môcť konštatovať pozitívne prekvapenie, - pozn. autora)

Kde a ako dlho ste album nahrávali a kto je jeho producentom? Mali ste aj nejakých hostí?

„La Muerte“ sme nahrali v Excess Studio v Rotterdame. Trvalo to okolo 5 týždňov, čo je u nás bežné. Neboli žiadne starosti ani problémy, všetko vyšlo výborne. Album sme si produkovali sami a naozaj sme všetci zo seba dostali to najlepšie. Nemali sme nijakých hostí, iba ak by si za hosťa považoval Eda, ktorý na „La Muerte“ hral jeden part na gitare. Na mixovanie finálnej verzie albumu sme najali Tue Madsena. Na nás všetkých urobila veľký dojem jeho práca na rôznych CD, napríklad ABORTED, BORN FROM PAIN a HATESPHERE. Veľmi ťažká, a zároveň veľmi čistá produkcia, čosi, čo sme vždy chceli dosiahnuť, ale pri podladených gitarách je to veľmi zložité. Urobil výbornú prácu, ako pravdepodobne budeš počuť.

Bude po vydaní albumu nasledovať nejaké európske turné? Dúfam, že si nájdete aj cestu k nám, do Čiech a na Slovensko.

Momentálne sa bavíme o šnúre vo februári/marci. Zatiaľ nemáme potvrdené nič a stále hľadáme vhodných kandidátov na predskakovanie. Alebo možno pôjdeme ako predskokani my. Stále je ešte všetko dosť hmlisté. Do východnej Európy (a čo do strednej?!, - pozn. prekl.) by som prišiel veľmi rád, ale skrátka počkáme a uvidíme. Je na promotéroch, aby nás zabookovali a urobili plán turné.

U koho a kedy „La Muerte“ vyjde? Bolo ťažké získať zmluvu, alebo sa o vás vydavateľstvá doslova bili?

(smiech) Nuž, bitka je trochu silné slovo. Záujem malo niekoľko vydavateľstiev, ale Nuclear Blast skrátka vyzneli ako správna voľba. Medzi nami a nimi boli vždy dobré vzťahy. Vedia, čo je to metal, majú ho radi a vedia, ako s ním obchodovať. Pre nás to bolo veľmi ľahké rozhodnutie. (Frank síce zabudol odpovedať na celú otázku, no skúsim ho doplniť. Album vyjde 30. 10. 2005, - pozn. autora)

Ako si spomínate na začiatky v GOREFEST? Na ktoré obdobie kariéry spomínate najčastejšie a prečo? Ako by si tie časy porovnal so súčasnosťou z pohľadu hudobníka? Je ľahšie preraziť teraz, alebo to bolo jednoduchšie kedysi?

Veľa zábavy a veľa obetí. Presne toto si pamätám. Boli to skvelé dni, death metal sa akurát rozvíjal a zdalo sa, že dobré kapely vznikajú každý týždeň. Išlo o dosť nepreskúmané teritórium a preto sa šírilo množstvo „nových“ ideí. V súčasnosti sa zdá, že v metale už bolo všetko vymyslené, z tohto pohľadu je teda oveľa ťažšie zaujať a preraziť. Ale ak si tvrdohlavý a dosť silný, stále tu budú ľudia, ochotní počúvať tvoju hudbu.

Pri pohľade na vaše minuloročné fotky som si všimol, že vizuálne ste sa oproti minulosti dosť zmenili. Je pravda, že je to sedem rokov, čo som vás videl naposledy, ale aj tak... Stará sa o vás snáď nejaký vizážista, alebo skrátka teraz vyzeráte takto...?

Fajn, všetci starneme, no nie? (veru hej, len neviem, či je to dobre, alebo zlé..., - pozn. autora) O tom to celé je, myslím. JC má kratšie vlasy, ale načo to rozoberať. Je zvláštne, že ľudia sa namotávajú hlavne na takéto detaily. V takmer troch štvrtinách recenzií rozoberajú jeho vlasy. Čo je toto za hlúposť? Tak či onak, vizážistu nemáme. Keď sa na nás dnes pozriem, nemám pocit, že by ten chlapík stál za tie peniaze.

GOREFEST bol vždy známy jasnými protirasistickými alebo antifašistickými postojmi, zmenilo sa v tomto počas rokov niečo, obrúsili sa povedzme hrany? Holandsko bolo známe ako jedno z najtolerantnejších miest, pokiaľ ide o práve tieto veci, extrémizmus tam nejako nekvitol, môžeš priblížiť súčasnú situáciu? Ako to vyzerá v dobe, kedy terorizmus viac-menej “vháňa vietor do plachiet” extrémne pravicových a rasových extrémistov? A ako vidíš súčasnú politiku USA a EÚ?

Snažíme sa kapelu držať mimo politiky tak, ako sa len dá, toto je o hudbe, o ničom inom. Ale pri štýle písania textov, aký používa JC, sa nejaké väzby na politické a spoločenské ovzdušie vplazia, keďže píše o tom, ako vníma svet okolo seba. Je to skôr o pozorovaní, aspoň sa domnievam. Ak sa bavíme o Holandsku, tak z tej ospevovanej tolerancie veľa nezostalo. V súčasnosti je to dosť mrzké miesto, s množstvom nezmyselného násilia, zločineckých aktivít, bezcieľneho politikárčenia a podobných záležitostí. Fakt banda idiotov, naozaj.

Neviem, či sa zaujímate o súčasnú deathmetalovú scénu alebo uprednostňujete klasiky, na ktorých ste vyrastali. Ale ak áno, môžeš porovnať súčasnú európsku a americkú scénu? Máš tam nejakých favoritov?

Dnes sa už nezaoberám subžánrami, počúvam skrátka akúkoľvek metalovú skupinu, ktorá osloví moje ucho. Naozaj už nemám čas vážne sa sledovať rozličné scény, vyberám si teda len tie najlepšie veci. V súčasnosti sa mi veľmi páčia STRAPPING YOUNG LAD. Dobrí sú ARCH ENEMY, ENSLAVED sú vynikajúci, bandy ako ZYKLON a ANAAL NATHRAKH sú úžasné. Je stále veľa skupín, starých i nových, ktoré vážne počúvam, len sa obávam, že je ich príliš veľa na to, aby som ich tu menoval...

Ak máš pocit, že som sa zabudol spýtať na niečo dôležité, teraz máš priestor na to, aby si to povedal.

Myslím, že sme prebrali všetko. Dúfam, že sa nám podarí prísť na turné do vašich končín, v tom prípade – do videnia na koncertoch!

V súvislosti s týmto rozhovorom by som chcel poďakovať Martinovi Lukáčovi (NOMENMORTIS), za perfektný a rýchly preklad a za inšpiráciu k niektorým otázkam.